Päť mýtov ministerstva

Ministerstvo zdravotníctva SR prezentovalo päť výhrad voči systému viacerých poisťovní. Povedzme si, ako je to v skutočnosti.

 

1.    MZ SR: Zisky súkromných zdravotných poisťovní

V rokoch 2006 až 2011 dosiahli súkromné zdravotné poisťovne zisk vo výške viac ako pol miliardy eur, čo je v starej mene viac ako 16,5 miliardy korún. Pritom len na prevádzku týchto súkromných poisťovní išlo takmer 350 miliónov eur, čo je 10,5 miliardy slovenských korún. Vytvorením jednej zdravotnej poisťovni by bolo možné vrátiť tieto finančné prostriedky späť do zdravotníctva, teda späť k pacientom a zvýšiť tak kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Len pomocou zmeny súčasného systému hradenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti dokážeme v zdravotníctve efektívnejšie využívať prostriedky z verejných zdrojov a v najvyššej možnej miere ich opätovne využívať v systéme. Je nespochybniteľným faktom, že výdavky na správu verejného zdravotného poistenia budú z dôvodu odstránenia neefektívnej duplicity správnych nákladov v unitárnom systéme podstatne nižšie.

ZZP:
Podľa analýzy Ineko a Transparency International, ktorá sa týka verejného obstarávania nemocníc v rokoch 2009-2012, je pre verejné obstarávania nemocníc charakteristický nízky počet predložených ponúk. V 54,6% tendrov podal ponuku iba jediný uchádzač. Zo sumy 827 mil. EUR, ktoré skúmané nemocnice v sledovanom období (január 2009 marec 2012) vynaložili na obstarávanie tovarov, služieb a stavebných prác, tak viac ako 563 mil. EUR (68,1%) použili na tendre, kde sa zúčastnila iba jedna firma. Pre porovnanie, v ostatných odvetviach mimo zdravotníctva bol podiel tendrov len s jedným uchádzačom, t.j. s jedinou predloženou ponukou o vyše 40% nižší ako pri nemocniciach. Práve kontrola zo strany zdravotných poisťovní môže primäť obstarávateľov zvýšiť počet záujemcov v tendroch.  

Zisk: zdravotných poisťovní je v dnešnom systéme regulovaný zákonom v dvoch rovinách. Prvou je povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu až do výšky 20 % splateného základného imania, druhou povinná tvorba technických rezerv na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v čakacích zoznamoch. Súkromné poisťovne s tvorbou rezerv problémy nemajú, vytváranie technických rezerv je spravidla problémom pre VšZP, ktorá len dva týždne dozadu avizovala splnenie zákonných povinností ako krok smerom k poistencom.

Systém solidarity: Od 1. júla 2012 sa zmenil spôsob, akým sa prerozdeľujú poistné zdroje medzi zdravotnými poisťovňami. Kritériami na prerozdelenie zdrojov už nie sú len vek, pohlavie a typ platiteľa poistného, ale pridali sa aj indikátory pre prítomnosť chronických chorôb.

Pre jednotlivé poisťovne však môžu byť tieto dopady zásadnejšie. Podľa modelu z roku 2010 na 30 % poistencov by Všeobecná zdravotná poisťovňa mala k dispozícii o 29,8 mil. Eur viac (+1,2 %), na čo by sa jej poskladali obe súkromne poisťovne (Dôvera s čiastkou 21,1 mil. Eur a Union s 8,7 mil. Eur).

Vyššie uvedený prerozdeľovací mechanizmus spôsobí, že pre poisťovne s vyššou efektivitou bude chronicky chorý pacient zaujímavý aj z komerčného hľadiska. Zrušením viacerých poisťovní sa tento efekt úplne zneguje a stane sa zbytočným, keďže bude na trhu len jedna poisťovňa. Opäť na tom stratí len pacient, keďže nedôjde k súboju o chronicky chorých pacientov a poisťovne im nebudú ponúkať dodatočné benefity navyše.

 

2.    Čakacie doby

Jedna zdravotná poisťovňa prinesie výhody nielen čo sa týka financií, ale prinesie aj transparentnosť a spravodlivosť pri zaraďovaní poistencov čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť. Finančné prostriedky získané z úspory prevádzkových nákladov budú presunuté na zdravotnú starostlivosť a umožnia tak reálne skrátiť čakacie lehoty. Nebude sa totiž ďalej musieť hradiť administratíva troch, ale len jednej zdravotnej poisťovne. Daný proces však so sebou prináša aj iné výhody. Manažment rozdelenia čakajúcich poistencov už bude vďaka jednej zdravotnej poisťovni omnoho spravodlivejší a samotný pacient získa lepší prehľad o svojom zaradení na čakacej listine. Je potrebné uvedomiť si, že vznikom jednej poisťovne sa nenavýši počet nemocníc a lekárov, no proces rozdeľovania pacientov na čakacie listiny bude omnoho transparentnejší a spravodlivejší.

ZZP: Čakacie doby VšZP sú najdlhšie spomedzi všetkých zdravotných poisťovní. V období od 31. 10. 2011 do 31. 3. 2012, t. j. za posledného polroka, narástol počet pacientov zaradených do čakacích listín VšZP viac ako dvojnásobne. Ak by na Slovensku neexistovala konkurencia, VšZP by nemusela dávať verejný prísľub, že pod tlakom oveľa kratších čakacích dôb súkromných poisťovní zníži svoje čakacie doby. Žiaden poistenec by ani netušil, že na totálnu endoprotézu kolenného kĺbu nemusí čakať približne 18 mesiacov, ale v súkromných takmer o pol roka menej.

 

3.    Unitárny vs. pluralitný systém zdravotného poistenia

Len tri z 29 analyzovaných európskych krajín majú možnosť pluralitného systému zdravotného poistenia a možnosťou tvorby zisku. Naozaj si však myslíte, že sa naše zdravotníctvo môže porovnávať s krajinami ako napríklad Holandsko a Švajčiarsko? V ďalších 10 krajinách síce legislatíva umožňuje pôsobenie viacerých zdravotných poisťovní, avšak tie nemôžu vytvárať zisk. A jednu poisťovňu bez možnosti tvorby zisku má 16 európskych krajín, okrem iného aj Veľká Británia, Švédsko či Dánsko.

ZZP: V súkromných zdravotných poisťovniach je poistených 1,8 milióna Slovákov, čo jasne ukazuje záujem poistencov o možnosť voľby poisťovne. Svoj zámer vláda zdôvodnila analýzou krajín OECD, zoradených podľa výskytu tzv. odvrátiteľnej úmrtnosti (t. j. úmrtnosti, ktorej by sa dalo zabrániť včasnou intervenciou dobre nastaveného zdravotného systému). Z 31 porovnávaných krajín sú na prvých piatich miestach krajiny, v ktorých je systém jednej zdravotnej poisťovne. Na posledných miestach sa však rovnako nachádzajú krajiny s unitárnym systémom, čo však vládny materiál už účelovo zamlčal.

Naopak o zavedení plurality sa, podľa údajov HPI, diskutuje napríklad v Maďarsku (kde majú zatiaľ štátny monopol), a kde je vo výraznej miere momentálne pretláčaná politika silného štátu. V minulosti napríklad uvažovali vo Švajčiarsku o opačnej ceste – od plurality k monopolu, v referende 11. marca 2007 ju 71 % hlasujúcich Švajčiarov odmietlo. V Euro Health Consumer Indexe pre rok 2012 je na prvom mieste Holandsko s viacerými poisťovňami, ale na druhom Dánsko, ktoré má len jednu. Nedá sa teda zovšeobecniť, či je lepší jeden alebo druhý systém. Pri vytváraní zdravotného systému je kľúčová kontinuita a dostatok finančných zdrojov. Podľa reportu EHCI je najdôležitejšie právo na výber pre pacientov, dostupnosť, transparentnosť, merateľnosť kvality. 

 

4.    Kvantita vs. kvalita

Keď na Slovensku pred niekoľkými rokmi dostali možnosť pôsobiť viaceré zdravotné poisťovne, najmä medzi odborníkmi prevládal názor, že finančné prostriedky sa budú využívať omnoho efektívnejšie a zároveň poskytovanie zdravotnej starostlivosti bude dosahovať bezprecedentnú kvalitu. Opak je však pravdou, a v súčasnosti môžeme povedať, že dané ciele neboli naplnené. Viaceré poisťovne nepriniesli ani výraznejšiu kvalitu a vďaka vytvárania zisku začali ukrajovať z peňazí, ktoré mali ísť práve do zdravotníctva. Preto je na mieste otázka, či nie je práve v súčasnosti vhodný čas na to, aby sa systém zmenil a naozaj došlo k zlepšeniu kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti a k maximalizácii snahy efektívne využívať každé euro?

ZZP: Zisk zdravotných poisťovní je u nás regulovaný zákonom (pozri vyššie).
Bez existencie súkromných zdravotných poisťovní by z trhu zdravotného poistenia zmizla rôznorodosť a inovácie, ktoré sa postupne pokúšajú zaviesť práve súkromné poisťovne. Na druhej strane, ak by sme mali len jednu štátnu poisťovňu, mohlo by sa stať, že niektoré subjekty budú mať vysoké nárasty zdrojov a iné budú finančne diskriminované, bez tlaku na zvyšovanie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. V unitárnom systéme by takisto nebol dôvod zaviesť DRG ako spravodlivejší systém odmeňovania nemocníc, lebo jednoducho nebude potrebný.

EHCI vo svojom reporte vyhodnocuje viac ako štyridsať indikátorov, pričom MMF meralo efektívnosť ako súvahu výdavkov a priemernej dĺžky života. V tom istom rebríčku sa z 34 krajín umiestnilo Slovensko na 16. mieste, od roku 2009 si tak polepšilo o desať miest. Dôvodom je podľa uvedenej správy zdravotný systém postavený na porovnávaní kvality nemocníc. Pritom prvý rebríček hodnotenia nemocníc priniesla verejnosti na Slovensku súkromná zdravotná poisťovňa, a nie štátna. Ako je vidno, súkromné poisťovne sú dôležitým faktorom zlepšovania stavu zdravotníctva na Slovensku.

 

5.    Nekalé praktiky súkromných zdravotných poisťovní

V poslednej dobe sa čoraz častejšie stretávame s nekalými praktikami zo strany súkromných zdravotných poisťovní. Ich snaha o získanie nových poistencov a honba za ziskom neraz prekonávajú hranice morálky a etiky. Je až neuveriteľné, akým spôsobom dokážu využiť najmä starších občanov a behom niekoľkých minút rozšíriť svoj poistný kmeň. Mnohokrát sa nebránia využiť ani tie najväčšie klamstvá (napríklad keď sa predstavujú ako kontrolóri preukazov poistencov; či v prípadoch keď účelovo zavádzajú o tom, že Všeobecná zdravotná poisťovňa onedlho skrachuje). Vytvorením jednej zdravotnej poisťovne by podobné prípady z nášho okolia vymizli a ľudia by sa už „nedobrovoľne“ nestávali obeťami hry zvanej honba za ziskom súkromných zdravotných poisťovní.

ZZP: Verejná diskusia k návrhu unitárneho systému reálne neexistuje, navyše sa akákoľvek zmienka automaticky dáva do kontextu so ziskom súkromných zdravotných poisťovní (ktorý je regulovaný zákonom). Rovnako tak zapájanie politických predstaviteľov, či reprezentantov lekárskych záujmových združení je v hrubom rozpore s etickými pravidlami hospodárskej súťaže. Títo neakceptovateľným spôsobom prehovárajú pacientov na prestup do VšZP, pričom hrubo prekračujú etické princípy korektnej hospodárskej súťaže.

 

Na stiahnutie

Zisťovanie názorov ohľadompotenciálneho zrušenia súkromných zdravotných poisťovní

Komu pomôže zlučovanie zdravotných poisťovní?